Najvyššie položenou vysokohorskou chatou s nadmorskou výškou 2250 m je síce Chata pod Rysmi, no tá nie je otvorená celoročne. Od 1.11. do 15.6. je zatvorená. Téryho chatu môžete navštíviť celý rok.

Na túru sme sa vybrali celá rodina. Pre mňa to bola prvá návšteva Téryho chaty, no teraz viem, že by som ju určite odporučila každému. Zo všetkých turistických výletov, ktoré som absolvovala, je toto moja najobľúbenejšia. Možno sa trasa zdá pre niekoho ťažká, no s menšími zastávkami ju zvládne určite každý.

Na Hrebienok sme chodievali vždy pešo, aj v zime, tak sme si tento krát povedali, že vyskúšame pozemnú lanovku zo Starého Smokovca. Ja som na nej ešte nikdy nešla. Cez GoPass web stránku sme si zakúpili lístky. Cena za lístok pri kúpe online je 9€. V pokladni pri lanovke je cena 11€. Po príchode na pokladňu v Starom Smokovci  sme si aktivovali zakúpené online lístky na GoPass kartách a mohli sme sa ísť „lanovkovať“ 🙂 . GoPass karty je možné využiť na rôznych miestach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Prostredníctvom GoPass je možné si zakúpiť lacnejšie lístky na lanovky, skipassy, aquapassy, ubytovanie a mnoho ďalšieho. Dokonca za každý nákup získate body, ktoré môžete uplatniť na ďalšie zážitky.

Po vystúpení z lanovky si môžete dokúpiť nejaké malinovky na cestu, no musím povedať, že toto je asi jedna z mála túr, kde je tak veľa možností sa po ceste najesť a napiť, že si z domu nemusíte baliť nič. 🙂 Len kopec dobrej nálady, veľa energie a nejaké tie €. 🙂

Hneď pri Hrebienku môžete navštíviť Bílikovu chatu.

Vybrali sme sa po  . Navštívili sme Rainerovu chatu, ktorú sme mali skoro po ceste. Príjemné posedenie pred chatou dopĺňal aj milý pán chatár, pán Peter Petras st. Keby nebolo pána Petrasa , jeho rodiny a známych, dnes by sme tam našli iba kopec skál. Ak nepoznáte príbeh znovuzrodenia Rainerky, môžete si jeden z príbehov prečítať TU. Určite nevynechajte túto chatu v zime. Vždy je tu nachystané prekvapenie pre turistov od pána Petrasa a jeho pomocníkov. Napr. slávny snehový betlehem, snehová socha gorala, na Veľkú noc obrie kraslice, snehové korbáče, socha horského nosiča alebo sochy Maťka a Kubka.

Pokračovali sme ďalej po  smerom na najnižšie položenú vysokohorskú chatu – Zamkovského chatu. Prešli sme ponad Studený potok a popri Obrovskom vodopáde. Neviem si pomôcť, ale vždy mi pohľad na zničené stromy berie energiu a radosť. Je ich tak veľmi veľa. Smutný pohľad.

Postupne sme kráčali po skalami vydláždenom chodníku. Z vrchu v diaľke sme videli navštívenú „Rainerku“. Chodník je síce pekne spravený, no miestami je užší ponad priepasť , bez zábran, tak si treba dať viac pozor. Nám začalo trošku pršať, čo nám síce nevadilo, aspoň nám nebolo tak teplo, ale o to viac sme sa ponáhľali na obed na Zamkovského chatu. Neviem ako to plánujeme, ale vždy nám vyšiel príchod na chatu, kde sme sa chystali obedovať presne o 12-tej hodine 🙂 Zamkovského chata je pomenovaná po horolezcovi a chatárovi Štefanovi Zamkovskom.

Zamkovského chata má dva bufety. Jeden je vonku na terase a druhý v chate. Ponuka jedál je naozaj rozmanitá. Šošovicová, kapustová a cibuľová polievka, segedínsky a maďarský guláš, pirohy, buchty, vyprážaný syr a mnoho ďalšieho. Na chatu všetko vynášajú horský nosiči. Na web stránke chaty si môžete objednať aj ubytovanie.

Toalety sú pri chate. Sú čisté a za dobrovoľný príspevok. V čase našej návštevy sa v okolí chaty pracovalo, ale nám to neprekážalo a neporiadok sme im odpustili.

Mali sme šťastie aj na slávnu tuláčku. Líšku. Odvážne prišla ku chate. Možno by sa aj nechala vyfotiť, no stratila všetku odvahu, keď sa za ňou rozbehol kŕdeľ  detí. Ušla preč. 🙂 Na niektorej fotke ju možno aj zbadáte.

Po naobedovaní by sme si skôr pospali ako sa vybrali ďalej, no pobrali sme všetky sily a išli ďalej po .

Krásnou U-čkovou dolinou sme kráčali po skalnatom chodníku. Nad hlavami sa nám po oboch stranách dvíhali krásne štíty. Úzkym chodníkom cez kosodrevinu sme sa dostali ku vodopádu. Na vrchu skalnej steny sme už v diaľke videli náš cieľ – Téryho chatu. Z druhej strany nás sledoval zo skaly Kamzík. Skalnými stenami sa ozýval silný piskot svišťov.

Nastalo veľké stúpanie skalnými serpentínami po skalnej stene. Teda miestami ani neviem, kde bol chodník. Kráčali sme iba po zosypaných skalách.

Po náročnejšom stúpaní sme konečne dorazili do cieľa. Na Téryho chatu. Nádherný výhľad. Čarovné miesto. Na chate príjemná obsluha. Na to, že všetko tam museli vyniesť vysokohorskí nosiči, sú ceny prijateľné. Vychutnali sme si posedenie na terase pri chate, nádherné okolie pri Piatich Spišských plesách a pohľady na okolité štíty.